Skočiť na obsah
🕽 0948 881 081 (-) , FAQ

Podnikateľský náklad – kedy áno a kedy nie?

„Čo si môžem dať do nákladov?“ býva v praxi častou otázkou zo strany podnikateľov, väčšinou smerovanou ich účtovníkom či ekonómom. Odpoveď je v niektorých prípadoch jednoznačnejšia, inokedy však menej. Konkrétny podnikateľský výdavok v správnej sume definitívne potvrdí až daňová kontrola po niekoľkých rokoch.

Základná definícia zo zákona znie:

Daňovým výdavkom, resp. nákladom je výdavok, ktorý podnikateľ vynaložil na dosiahnutie, zabezpečenie či udržanie svojich daňových príjmov a zároveň je zaúčtovaný v účtovníctve, resp. zaevidovaný v zjednodušenej daňovej evidencii.

Táto veta je prioritne alfou a omegou každého zvažovania, či daný výdavok bude uznateľný alebo nie. Som internetový podnikateľ a kúpil som si počítač, ktorý je mojím základným pracovným prostriedkom – jednoznačne áno. Prevádzkujem čajovňu a nakúpil som stoličky a kreslá – áno. Kancelársky nábytok pre inštalatéra, ktorý pracuje v domácnostiach zákazníkov – skôr nie. Cestovné pre programátora, pracujúceho výlučne z domu – skôr nie.

V niektorých konkrétnych prípadoch však zákon (o dani z príjmov) určuje, ktoré náklady, za akých podmienok a v akej sume sú uznateľné. Ide napríklad o stravné SZČO (v akej sume a na koľko dní), spotrebu pohonných hmôt (na základe akých cien a akého prepočtu) či napríklad podrobne určuje pravidlá pre odpisovanie hmotného či nehmotného majetku (napr. automobilu, obstaraného kúpou či „na lízing“). Pri podnikateľoch, ktorí vedú účtovníctvo, sa v mnohých prípadoch vychádza z účtovných predpisov a pravidiel. Zákon rovnako hovorí, ktoré výdavky nie sú uznateľnými za žiadnych podmienok – najznámejším z nich sú asi nápoje na účely pohostenia či občerstvenia. Tieto nie sú daňovým výdavkom za žiadnych okolností, ani v prípade SZČO ani v prípade obchodných spoločností.

Zvyšok je na posúdení každého podnikateľa, resp. jeho ekonomického spolupracovníka. Prioritne sa vychádza z definície „výdavku na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu“, samozrejme v rozumnej a prijateľnej miere. Daňová kontrola určite neuzná nákup nového telefónu pre jedného živnostníka každé 2 mesiace či nákup zásob na sklad, ktoré sa nikdy nepredali. Naopak, mnohé výdavky zas môžu byť „na hrane“ – tj je možné, že ich kontrola uzná, no zároveň existuje riziko, že nie. V takomto prípade záleží aj na obratnosti samotného podnikateľa, resp. jeho zástupcu (účtovníka, daňového poradcu, právnika), či daný nákup resp. sumu pred často subjektívnym názorom kontrolóra obháji.

Prihláste sa na odber noviniek z blogu

Odhlásiť sa môžete kedykoľvek prostredníctvom odkazu v emaili.

4 komentáre

Mozem dat do nakladov nasluchaci aparat jedna sa o pravnika ktory ho nevyhnutne k svojej cinnosti potrebuje
Zákon ho takto nespomína, čiže Vám to jednoznačne nepotvrdím. Ak si ho obhájite ako nevyhnutný na dosahovanie, udržanie či zabezpečenie príjmov, tak áno.
Zaujimave je zistit podla akeho "kluca" postupuju danove kontroly. Su to uradnici ktori +- ( nechcem nikoho urazit ) ale nemaju podnikatelsky sposob uvazovania a su vykonne stroje ktore len kopiruju co maju napisane...teda otazka znie co hovori manual pre nich...ten manual su metodicke pokyny ktore maju byt verejne pristupne ( ich verejna pristupnost je podporene zasadou pravneho statu..vychadzajuceho z pravnej istoty ktora spociva aj v tom ze v nasom pripade podnikatel vie predvidat spravanie statu pri posudzovani opravnenosti danoveho vydavku ) teda stretli ste sa niekto s tymito metodickymi pokynmi oddelenia danovej kontroly? Ja som sa zatial neuspesne dopytoval po tomto prameni prava. Odpovede na niektore otazky najdete aj na tomto linku http://www.financnasprava.sk/sk/sekcia-danova.html ...pri danovych vydavkoch plati jednoduchy princip ze ak si danovy vydavok viete odovodnit tak je opravneny...samozrejme vychdzajuc z legitimneho argumentacneho vychodiska...ake to je ? na to mi skuste pomoct odpovedat :)
Výdavok je oprávnený, ak je v súlade so zákonom a podnikateľ ho dokáže v súlade s druhom a priebehom jeho podnikateľskej činnosti obhájiť. Aj to je však vždy subjektívne - názor podnikateľa na jednej strane sa môže (a často sa aj bije) s názorom kontrolóra. Druhá vec je Vami spomenutý "prameň práva": sú to zákony a rôzne metodické usmernenie, pokyny či informácie vydané Finančným riaditeľstvom. Jednotný manuál, určujúci postup v každom jednom možnom prípade, neexistuje. A keďže situácií, ktoré môžu pri posudzovaní oprávnenosti výdavkov nastať, je mnoho, asi by ho ani nebolo možné vytvoriť. Toľko môj názor.

Pridať komentár