Faktúru používame vlastne všetci a jej vystavovanie (vo viere v úhradu) je tou príjemnejšou chvíľkou podnikania. Pojem „faktúra“ však z právnych predpisov pozná a definuje len jediný z nich – zákon o DPH. Napriek tomu ju používajú a vystavujú aj neplatitelia DPH, resp. podnikatelia, ktorý s DPH nemajú nič spoločné.
Faktúra ako taká sa totiž v praxi používa aj na účely účtovníctva či dane z príjmov – a to aj napriek tomu, že príslušné právne predpisy tento pojem vôbec neuvádzajú.
Faktúra ako daňový doklad pre DPH
V zmysle pravidiel pre DPH je faktúra dokladom o zdanení obchodu dodávateľom, resp. preukazuje pohyb tovaru či služieb. Zároveň slúži aj ako doklad pre odpočítanie DPH na strane odberateľa. Zákon o DPH prikazuje, v ktorých situáciách je dodávateľ povinný faktúru vystaviť, v akom termíne a aké náležitosti má faktúra obsahovať. Tieto pravidlá sa však stále týkajú len DPH, resp. firiem a situácií, ktoré pravidlám pre DPH podliehajú.
Faktúru podľa pravidiel zákona o DPH povinne vystavujú:
- „plnohodnotní“ platitelia DPH – teda firmy, na ktorých sa vzťahujú všetky pravidlá pre DPH vrátane možnosti DPH si odpočítať
- firmy, ktoré nie sú platiteľmi DPH, no z určitého titulu sú registrované pre DPH – napr. osoby registrované v zmysle § 7a zákona o DPH (z titulu poskytovania či prijímania služieb do a z krajín EÚ) či firmy registrované podľa § 7 vystavujú faktúru pri poskytnutí služby do zahraničia (táto povinnosť sa netýka všetkých druhov služieb, no v podstate ide o väčšinu z nich)
- ostatné osoby – samostatnou kategóriou v rámci DPH je predaj tzv. nového dopravného prostriedku do EÚ (najmä automobil, no aj loď či lietadlo). V prípade takéhoto predaja vystavuje faktúru každý dodávateľ – teda aj neplatiteľ DPH či súkromná osoba.
Ostatní podnikatelia – neuvedení v týchto bodoch – faktúru podľa pravidiel DPH nie sú povinný vystaviť. Faktúra ako taká je však pre nich ideálnym podkladom ako účtovný doklad či ako doklad preukazujúci pohľadávku.
Faktúra ako účtovný doklad
Každému podnikateľovi, ktorí je povinný viesť účtovníctvo (tzv. „účtovná jednotka“), môže faktúra slúžiť aj ako účtovný doklad. Účtovným dokladom preukazuje skutočnosť a na jeho základe účtuje tzv. účtovný prípad. Uvedené platí aj v prípade, ak faktúru vystavil povinne na účely DPH, no aj v prípade, ak pravidlám DPH nepodlieha. Náležitosti faktúry na účely DPH a náležitosti účtovného dokladu na účely vedenia účtovníctva sú si v mnohom podobné. V prípade špecifickejších situácií – napr. dodanie tovaru či služby do zahraničia – je vo faktúre na účely DPH potrebné uviesť navyše niektoré slovné informácie (napr. „prenesenie daňovej povinnosti“).
Faktúru ako účtovný doklad sú dokonca povinní vystaviť aj SZČO, ktorí nevedú účtovníctvo:
- SZČO, ktorí vedú daňovú evidenciu – títo sú povinní evidovať „prijaté a vydané doklady, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov“
- SZČO, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky – okrem iného evidujú pohľadávky a jednou z foriem ako zdokladovať pohľadávku môže byť faktúra
Resumé
Pravidlá týkajúce sa vystavovania či náležitostí faktúr sa spravidla týkajú len podnikateľov, ktorí majú čosi spoločné s DPH. Ostatní však tento doklad – vystavený podobným spôsobom a v rovnakom softvére či systéme – môžu použiť aj s cieľom splniť si svoje povinnosti voči iným zákonom či ako podklad k požadovanej platbe od odberateľa. Cieľom článku bolo najmä vysvetliť súvislosti medzi jednotlivými agendami a povinnosťami podnikateľa.
Pridať komentár