Skočiť na obsah
🕽 0948 881 081 (-) , FAQ

7 prípadov, kedy sa „výdavok“ nerovná „daňový náklad“ (aktualizácia 2017)

Okrem vystavených faktúr či objednávok si podnikatelia v SuperFaktúre evidujú aj svoje výdavky, resp. náklady. Nie vždy však každá položka, ktorú zo svojho účtu či pokladnice zaplatia, znamená náklad – buď tento výdavok nie je daňovo uznaný vôbec alebo sa „do daní“ dostáva iným spôsobom, na základe zložitejšieho výpočtu a teda v inej sume. Často sa potom stáva, že podnikateľ počíta s rozdielnymi sumami, než jeho účtovník, čo môže viesť k nedorozumeniam a prípadne až k sporom. Pre základnú orientáciu každého podnikateľa uvádzame pár najčastejších príkladov, kedy sa výdavky nerovnajú daňovým nákladom:

1. odpisy – ak si kúpite do firmy auto za 10 000 EUR, túto kúpnu cenu si do nákladov daného roka jednorazovo zahrnúť nemôžete. Dlhodobý firemný majetok v sume vyššej ako 1 700 EUR sa do nákladov dostáva postupne – prostredníctvom účtovných a daňových odpisov. V prípade automobilu môže ísť do nákladov maximálne štvrtina vstupnej ceny, od r. 2012 sa aj táto upravuje v závislosti od počtu mesiacov používania majetku.

Navyše je potrebné rozhodnúť sa pre voľbu „80 vs 100%“: ak si totiž podnikateľ z nákupov automobilov či iného majetku uplatňuje v nákladoch – pre možnosť využiť tento majetok aj na súkromnú spotrebu – iba 80% z kúpnej ceny, rozdiel medzi výdavkom a nákladom nejaký bude. Viac o pravidlách ohľadne nákladov na majetok a voľbe „80 vs 100%“

Podnikateľ si pri niektorých druhoch majetku samozrejme môže zvoliť zrýchlenú metódu odpisovania, prostredníctvom ktorej dostane do nákladov v prvých rokoch väčší podiel celkovej vstupnej ceny (v súčasnosti ide o prioritne o výrobné prostriedky a budovy). K nedorozumeniu môže prispieť aj rozdiel medzi odpismi účtovnými (preukazujúcimi reálne využívanie majetku) a odpismi daňovými (tj uznanými podľa daňových pravidiel), ktoré môžu byť najmä v prípade väčších spoločností často rozdielne.

2. leasingové splátky – samostatnou kategóriou predchádzajúceho bodu je majetok (automobil či stroje) kúpený na lízing, resp. „finančný prenájom“. Vzhľadom na to, že ide opäť o dlhodobý majetok, nákladmi firmy sú odpisy vypočítané z celkovej kúpnej ceny majetku vrátane prípadných poplatkov a iných nákladov, no bez zahrnutia mesačných úrokov či DPH. A odpisy sú často rozdielne oproti lízingovým splátkam odchádzajúcim z firemného účtu – splátky okrem iného obsahujú aj DPH, úrok či poistenie, ktoré idú do nákladov priamo v príslušnom mesiaci (tj do vstupnej ceny pre odpisovanie nevstupujú).

3. časové rozlíšenie – ak zaplatíte nájomné, predplatné časopisu či webovej služby v sume, ktorá sa týka niektorého z mesiacov v nasledujúcom roku, resp. sa vzťahuje na obdobie, ktoré „prechádza“ koncom roka, nie je v danom roku možné uznať celú sumu. Náklad sa v praxi rozdelí podľa počtu dní na časť, spadajúcu do nákladov bežného (tj aktuálneho) roka a časť, týkajúcu sa roka nasledujúceho. Časovo rozlišujú náklady (a rovnako aj výnosy) predovšetkým eseročky s podvojným účtovníctvom, SZČO sú povinní časovo rozlišovať iba v prípade nájomného plateného prenajímateľovi-fyzickej osobe (tj nie spoločnosti). Od roku 2014 však pre malé firmy platí nové pravidlo: malé, resp. nevýznamné sumy každoročne sa opakujúcich platieb (napr. telefón) sa pre jednoduchosť časovo nerozlišujú.

4. nákup materiálu či tovaru – v podvojnom účtovníctve eseročiek je daňovým výdavkom spravidla spotreba. Teda nie priamo nákup: zásoby, ktoré stoja na sklade a firma ich nepoužila vo výrobe, resp. nepredala, daňovým nákladom nie sú. Evidovať zásoby sú povinní aj SZČO – títo síce môžu dať do nákladov priamo nákup, no pri skončení podnikania sú povinní zaplatiť daň zo zásob, ktoré nepoužili.

5. nákup stravných lístkov – pre SZČO, ktorí si uplatňujú reálne výdavky, sú obľúbeným výdavkom – veď si takto môžu dať do nákladov stravné vo výške 4,50 EUR (od decembra 2016) na každý odpracovaný deň. Pozor však na faktúru o nákupe stravných lístkov, resp. poukážok: každá jedna suma 4,50 EUR sa do nákladov rozpočítava podľa odpracovných dní. Teda z decembrovej faktúry na 100 ks je možné do daňových výdavkov uznať iba stravné pripadajúce na pracovné dni v decembri. Rovnako nie je možné dať stravné do výdavkov spätne – tj pred nákupom stravovacích poukážok.

6. nákup pohonných hmôt – platí tu čosi podobné, ako v prípade straveniek. Nákladom je spotreba, vyčíslená podrobnou evidenciou jázd, pričom prepočítaná nadspotreba resp. spotreba za súkromné jazdy nákladom nie je. Podnikateľ sa môže rozhodnúť knihu jázd neviesť, do výdavkov si v tomto prípade môže uplatniť iba 80% z nakúpených pohonných hmôt. V oboch prípadoch ide o rozdielne sumy uznaných nákladov v porovnaní so sumami látok nakúpených.

7. reprezentačné výdavky – výdavky na pohostenie obchodných partnerov, resp. akékoľvek výdavky na jedlo, nápoje a pod. (tzv. „reprezentačné náklady“) nie sú jednoznačne a dlhodobo uznané za daňové náklady. Firmy ich často vynakladajú a z tohto dôvodu o nich účtujú v účtovníctve – nákladmi sú však len účtovnými, no na účely zníženia základu dane z príjmov nepomôžu. Rovnako nie je v ich prípade možné ani odpočítať DPH. Polemickými sú výdavky na oblečenie či doplnky napr. obchodníkov či manažérov – podľa niektorých daňových poradcov ich v primeranej miere možné obhájiť možné je, konkrétna uznateľnosť závisí od obhajoby firmy či nálady daňového kontrolóra.

Evidencia „Náklady“ v SuperFaktúre teda slúži prioritne na základnú orientáciu každého podnikateľa. Podnikateľ však môže poskytnúť prístup svojmu účtovníkovi, ktorý si okrem vystavených faktúr môže „stiahnuť“ náklady vrátane ich príloh (faktúr, naskenovaných bločkov atď). A ten už vie, čo s nimi má robiť.

10 komentárov

Skvelý článok. Prosím Vás a čo ak nejaký tovar nemôžem dať do nákladov, pretože som ho nekúpil na IČO a nemám k nemu nákupný doklad? Konkrétne mám doma slušnú zbierku kníh ktoré som si z roky nakúpil ako nepodnikateľ. Teraz som živnostník a chcem si založiť online antikvariát normálne na moje IČO. Moje knihy by som tam dal normálne do predaja ako prvé aby som antik naplnil. Prosím Vás môžem vôbec predávať na moje IČO takýto tovar? Nebude DÚ vadiť že predávam na IČO tovar ktorým nemám v nákladoch ani nemám od tých kníh nákupný doklad? Je to rádovo asi 1000 kníh. Predajná cena cca 1 € až 10 € za kus. Veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď. Som spokojný používateľ Superfaktúry už niekoľko rokov :)
Podľa môjho názoru knihy predávať môžete, lebo sú Vaše ako jednej a tej istej fyzickej osoby (aj súkromnej osoby aj podnikateľa). To, že nemáte nákupný doklad, je skôr Váš "mínus", keďže si ich nákup nemôžete uplatniť ako daňový náklad. Akurát by ste mali viesť nejakou formou skladové hospodárstvo, z ktorého je jasné, čo sa predáva, kedy a koľko - v ks a v nákupných cenách. Pre živnostník s daňovou evidenciou resp. "paušalistov" forma evidencie predpísaná nie je, teda aspoň niečo - aspoň inventúra 1x ročne :)
Zivnostnik registrovany v SR, ale casto pracujuci v zahranici kvoli zakazkam, ma v prenajme byt v zahranici. Moze si dat najomne do vydavkov? Vdaka.
V určitej súvislosti spomína prenajatý byt na pracovnej ceste ako daňový výdavok aj samotná Finančná správa - daný materiál sa síce týka konateľov eseročiek, ale podľa mňa je to možné vztiahnuť aj na SZČO - https://podpora.financnasprava.sk/371994-Cestovn%C3%A9-n%C3%A1hrady. Musí však ísť o pracovnú cestu - teda o činnosť vykonávanú na INOM mieste, ako je miesto pravidelného výkonu. Ak niekto dlhodobo pracuje v zahraničí - teda ako SZČO - nejde o pracovnú cestu.
Jednoosobova SRO-čka. konateľ vykonáva činnosť pre firmu 3x v týždni ale bez odmeny. Má nárok na stravné lístky? Konateľ je dôchodca.
Nie. Konateľ nie je totiž zamestnancom podľa pracovného práva a rovnako nie je napr. splnená podmienka odpracovania viac ako 4 hodín denne.
Ak som kozmeticka a robim len na objednavky, tak v suvislosti so strav listkami, si mozem narokovat listok: 1. na kazdy prac den, aj ked som nepracovala 2. ked robim aj sobotu a nedelu, pripadne sviatok 3. na dany den nie je vydany blocek z pokladne - klient si vored zaplatil poukazku na osetrenie
Zákon hovorí "za každý odpracovaný deň", zvyšok je podľa mňa na Vašej obhajobe. Niekto si dáva iba 5 dní do týždňa, niektoré zdroje hovoria o 6-ich, no najlepšie bude mať nejakú evidenciu, kedy ste pracovali ako podklad - podľa mňa to nemusí byť vyslovene bloček, ak viete obhájiť, že ste robili čosi pre svoje podnikanie.
Ďakujem za užitočný článok. Chcel by som sa opýtať na to, či nákladom môžu byť aj zahraničné online služby, ktoré využívam pri dosahovaní svojej práce.
Určite áno. Pozor však na povinnosť samozdaniť ich slovenskou DPH, resp. prípadnú registráciu pre DPH v SR.

Pridať komentár