Pred pár mesiacmi sme publikovali orientačný návod, ako by si mal podnikateľ sledovať obrat na účely registrácie za platiteľa DPH, kedy a ako sa má registrovať, ak ho dosiahne a ako mu v tomto pomáha SuperFaktúra. Na základe podnetnej otázky v diskusii „počítajú sa do obratu aj dodávky do zahraničia?“ dnes teda o tom, čo sa do tohto „obratu“ počíta a čo nie. Niektoré obchody podnikateľa sa totiž pri tomto výpočte naozaj zohľadňujú, iné však nie.
Do obratu sa počítajú:
- výnosy, resp. príjmy z dodaných tovarov a služieb v SR – ide o dodávky, ktorých miesto dodania sa nachádza v SR, teda najmä dodávky pre slovenských odberateľov (bez ohľadu na to, či ide o firmy-platiteľov DPH, firmy-neplatiteľov DPH či súkromné osoby). Medzi tieto dodávky sa počíta aj prenájom nehnuteľností (aj v prípade, ak je od DPH oslobodený) či ich predaj (okrem príležitostného predaja)
- výnosy, resp. príjmy z dodávok tovaru, ktoré samozdaňuje ich odberateľ z inej krajiny EÚ (oslobodené v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH).
- výnosy, resp. príjmy z finančných služieb – týka sa najmä bánk a sprostredkovateľov bankových služieb
- výnosy, resp. príjmy z poisťovacích služieb – popri poisťovniach a zaisteniach ide o aj o sprostredkovateľov poistenia
Do obratu sa nepočítajú:
- výnosy, resp. príjmy z dodaných tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od DPH – v prípade podnikateľských subjektov môže ísť napr. služby zdravotnej starostlivosti, služby sociálnej pomoci či východné a vzdelávacie služby poskytované súkromnými školami
- výnosy, resp. príjmy z dodávok, ktorých miesto dodania sa nachádza mimo SR – napr. dodávky služieb, pri ktorých DPH platí odberateľ a slovenský dodávateľ ich uvádza v súhrnnom výkaze či predaje digitálnych produktov s miestom dodania v krajine EÚ
- výnosy, resp. príjmy z predaja hmotného a nehmotného majetku (napr. počítač, auto, budova či licencia) – iba v prípade, ak ide o príležitostný predaj, nie „core biznis“.
- výnosy, resp. príjmy z finančných a poisťovacích služieb, ak sú poskytované ako doplnkové služby
Výnosy alebo príjmy? Aký typ podnikateľa vlastne sleduje aký údaj?
- Firmy, ktoré účtujú v podvojnom účtovníctve – teda právnické osoby (najmä eseročky) – počítajú do obratu zaúčtované „výnosy“. Spravidla ide o vyfakturované plnenia, resp. sumy na faktúrach, bez ohľadu na to, či ich odberateľ uhradil alebo nie.
- SZČO, ktorí používajú jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu či paušálne výdavky, počítajú do obratu príjmy, ktoré reálne zinkasovali. Teda hmatateľné peniaze, ktoré odberateľ zaplatil a ktoré zdaňujú napr. na účely dane z príjmov.
Suma 49 790 EUR sa teda v prípade slovenského podnikateľa počíta najmä z obchodov poskytnutých slovenským odberateľom a to najmä obchodov pravidelných (nie príležitostných), ktoré nie sú oslobodené od DPH. V prípade zahraničných dodávok je podstatným „miesto dodania“ daného tovaru či služby, ktoré sa vo väčšine prípadov nachádza mimo SR. Stanoviť miesto dodania správne je teda o čosi zložitejšie (napr. pri stavebných či projekčných prácach) a určite je potrebné si k tejto téme „sadnúť“. SuperFaktúra uvádza v prehľadoch obrat za všetky vaše faktúry – v prípade, ak sa blížite k číslu 49 790 €, určite sa na svoje faktúry či príjmy pozrite bližšie a poraďte sa aj so svojim účtovníkom alebo daňovým poradcom.
20 komentárov