Pred pár mesiacmi sme publikovali orientačný návod, ako by si mal podnikateľ sledovať obrat na účely registrácie za platiteľa DPH, kedy a ako sa má registrovať, ak ho dosiahne a ako mu v tomto pomáha SuperFaktúra. Na základe podnetnej otázky v diskusii „počítajú sa do obratu aj dodávky do zahraničia?“ dnes teda o tom, čo sa do tohto „obratu“ počíta a čo nie. Niektoré obchody podnikateľa sa totiž pri tomto výpočte naozaj zohľadňujú, iné však nie.
Do obratu sa počítajú:
- výnosy, resp. príjmy z dodaných tovarov a služieb v SR – ide o dodávky, ktorých miesto dodania sa nachádza v SR, teda najmä dodávky pre slovenských odberateľov (bez ohľadu na to, či ide o firmy-platiteľov DPH, firmy-neplatiteľov DPH či súkromné osoby). Medzi tieto dodávky sa počíta aj prenájom nehnuteľností (aj v prípade, ak je od DPH oslobodený) či ich predaj (okrem príležitostného predaja)
- výnosy, resp. príjmy z dodávok tovaru, ktoré samozdaňuje ich odberateľ z inej krajiny EÚ (oslobodené v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH).
- výnosy, resp. príjmy z finančných služieb – týka sa najmä bánk a sprostredkovateľov bankových služieb
- výnosy, resp. príjmy z poisťovacích služieb – popri poisťovniach a zaisteniach ide o aj o sprostredkovateľov poistenia
Do obratu sa nepočítajú:
- výnosy, resp. príjmy z dodaných tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od DPH – v prípade podnikateľských subjektov môže ísť napr. služby zdravotnej starostlivosti, služby sociálnej pomoci či východné a vzdelávacie služby poskytované súkromnými školami
- výnosy, resp. príjmy z dodávok, ktorých miesto dodania sa nachádza mimo SR – napr. dodávky služieb, pri ktorých DPH platí odberateľ a slovenský dodávateľ ich uvádza v súhrnnom výkaze či predaje digitálnych produktov s miestom dodania v krajine EÚ
- výnosy, resp. príjmy z predaja hmotného a nehmotného majetku (napr. počítač, auto, budova či licencia) – iba v prípade, ak ide o príležitostný predaj, nie „core biznis“.
- výnosy, resp. príjmy z finančných a poisťovacích služieb, ak sú poskytované ako doplnkové služby
Výnosy alebo príjmy? Aký typ podnikateľa vlastne sleduje aký údaj?
Od r. 2019 je sledovanie obratu jednoduchšie a jednotné pre všetky typy podnikateľov. Ako „obrat“ sa sleduje sa hodnota dodaných tovarov a služieb. Inak povedané: sumy na faktúrach, bez ohľadu na to, či ich odberateľ uhradil alebo nie. Toto pravidlo platí pre firmy, ktoré účtujú v podvojnom účtovníctve – teda právnické osoby (najmä eseročky) – a rovnako aj SZČO, ktoré používajú jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu či paušálne výdavky.
Sumy na zálohových faktúrach sa však do obratu nepočítajú. Prijaté preddavky totiž ešte nie sú dodaním tovaru či služby. Aj toto pravidlo platí jednotne pre eseročky, SZČO a iné podnikateľské právne formy.
Suma 49 790 EUR sa teda v prípade slovenského podnikateľa počíta najmä z obchodov poskytnutých slovenským odberateľom a to najmä obchodov pravidelných (nie príležitostných), ktoré nie sú oslobodené od DPH. V prípade zahraničných dodávok je podstatným „miesto dodania“ daného tovaru či služby, ktoré sa vo väčšine prípadov nachádza mimo SR. Stanoviť miesto dodania správne je teda o čosi zložitejšie (napr. pri stavebných či projekčných prácach) a určite je potrebné si k tejto téme „sadnúť“. SuperFaktúra uvádza v prehľadoch obrat za všetky vaše faktúry – v prípade, ak sa blížite k číslu 49 790 €, určite sa na svoje faktúry či príjmy pozrite bližšie a poraďte sa aj so svojim účtovníkom alebo daňovým poradcom.
22 komentárov