Živnosť – resp. samostatná zárobková činnosť – ako taká je zaujímavým a dnes moderným spôsobom zarábania príjmov (či dokonca optimalizácie daní). Živnostník si daň zníži vďaka výhodným paušálnym výdavkom, nejakú dobu nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, väčšinou nemusí viesť účtovníctvo a vyprodukuje menej agendy ako štandardný zamestnanec. O niečo zaujímavejšia je aj kombinácia zamestnanec a živnostník „popri zamestnaní“. Prejdime si základné výhody či rozdiely.
„Čistý“ živnostník:
- začína platiť odvody do zdravotnej poisťovne hneď od prvého mesiaca podnikania (preddavky) – a to aspoň základné minimum (od januára 2017 to bude 61,81 EUR)
- po uzavretí roka mu zdravotná poisťovňa ešte raz prepočíta jeho príjmy, vypočíta celkové ročné odvody a prípadne vyrubí aj rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami a touto celkovou sumou. Celkové ročné odvody však nemôžu klesnúť pod zákonné minimum – a tým je pre rok 2016 suma 720,72 EUR, pre rok 2017 pôjde o 741,72 EUR. Túto sumu musí živnostník zaplatiť, aj keď zarobí málo alebo nič
- povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov – ak jeho podnikateľské aktívne príjmy presiahnu hranicu 5 298 EUR, začína platiť odvody od júla/októbra 2017, inak nie. Takto sa príjem testuje každý rok a ak ho podlezie, odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. V opačnom prípade mu Sociálna poisťovňa odvody vypočíta podľa posledného uzavretého daňového priznania (resp. základu dane). Ani v tomto prípade nesmú byť nižšie ako zákonné minimum (pre rok 2017 pôjde o 146,35 EUR)
- môže si od svojich príjmov odpočítať paušálne, alebo samozrejme reálne výdavky/náklady
- môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku či dôchodkové sporenie – nezdaniteľné časti však majú svoje obmedzenia: od určitého základu dane sa postupne znižujú, nezdaniteľná časť na manželku je závislá aj od mesiacov, počas ktorých sa manželka stará o dieťa resp. je nezamestnaná a hlavne je ich možné odpočítať iba od aktívnych príjmov (teda nie od príjmov z prenájmu či príjmov za použitie diel autorov)
- môžu si daň znížiť o daňový bonus na deti – rovnako iba v prípade aktívnych príjmov a ak celoročný príjem zo živnosti dosahuje sumu aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (za rok 2016 to teda bude 2 430 EUR)
- musia podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, ktoré vyhotovia vo vlastnej réžii
Živnostník „popri zamestnaní“
- preddavky do zdravotnej poisťovne pri začiatku podnikania neplatí – preddavky za neho totiž platí zamestnávateľ
- po uzavretí roka mu zdravotná poisťovňa prepočíta jeho podnikateľské príjmy a vypočíta celkové ročné odvody. Keďže neplatil preddavky, nedoplatok zaplatí jednorazovo. V porovnaní s čistými živnostníkmi majú živnostníci „popri“ zásadnú výhodu: ak je vypočítané poistné nižšie, ako zákonné minimum, platia iba poistné vypočítané podľa skutočne dosiahnutých príjmov. V praxi teda môže nastať prípad, že vypočítané poistné je 150 EUR, no živnostník „popri“ nemusí doplatiť 720,72 EUR
- po prvom roku podnikania mu zdravotná poisťovňa vyčísli už aj mesačné preddavky – no ani tie nemusia byť aspoň v zákonnej minimálnej výške (od januára 2017 61,81 EUR), ale vypočítané zo skutočných príjmov a teda v praxi často aj nižšie
- povinnosť platiť sociálne odvody: v tejto oblasti sa na živnostníka „popri“ vzťahuje všetko, čo na „čistého“ živnostníka. Rovnako sa sleduje príjem, rovnako začína (resp. nezačína) platiť mesačné poistné a rovnako sa platí aspoň zákonné minimum. Žiadne výhody, úľavy ani rozdiely. V praxi sa teda môže stať, že živnostník platí do Sociálnej poisťovne odvody aj zo zamestnania a rovnako aj z príjmu na živnosť
- rovnako si môže od svojich príjmov odpočítať paušálne alebo reálne výdavky/náklady
- môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku či dôchodkové sporenie – za rovnakých podmienok, ako „čistý“ živnostník. Je tu však jeden rozdiel: v zamestnaní mu vo väčšine prípadov na základe podpísaného vyhlásenia uplatňuje zamestnávateľ mesačnú časť celoročnej nezdaniteľnej mzdy na neho ako daňovníka a teda o túto sumu mu znižuje mesačnú zrazenú daň. Ak sa pri príjmoch zo zamestnania „vyčerpá“ celá suma tejto úľavy, od príjmov z podnikania už nebude čo odpočítať. V každom prípade sa všetky príjmy ešte raz zosumarizujú v daňovom priznaní a uplatnia sa ešte raz aj daňové úľavy (na konci roka sa uplatňuje napr. nezdaniteľná časť na manželku)
- môžu si daň znížiť o daňový bonus na deti – no aj tu platí, že ak si živnostník uplatňuje daňový bonus na mesačnej báze v zamestnaní, „za“ príjmy z podnikania už druhý bonus nedostane
- musia podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, v ktorom sumarizujú všetky svoje príjmy – t.j. aj príjem z podnikania a rovnako aj príjem zo zamestnania. V tomto prípade nemôžu svojho zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovanie dane, iba si vypýtajú potvrdenie o príjme v tomto zamestnaní, ktoré je povinnou prílohou daňového priznania
Výhodou živnostníka „popri“ sú možné úľavy na zdravotných odvodoch a tak trochu aj fakt, že si svoje príjmy môže optimalizovať sám a nevidí mu do nich zamestnávateľ. Ale, samozrejme, medzi výhody podnikania patrí aj pocit zmysluplnosti zo samostatného dosahovania príjmov, sloboda či možnosť rozbehnúť si svoj vlastný biznis či značku postupne, bez nutnosti zabezpečiť celý svoj rodinný rozpočet iba príjmami z podnikania.
Ako ste na tom vy? Podnikáte popri zamestnaní? Podeľte sa o svoje skúsenosti v komentároch.
35 komentárov