Živnosť – resp. samostatná zárobková činnosť – ako taká je zaujímavým a dnes moderným spôsobom zarábania príjmov (či dokonca optimalizácie daní). Živnostník si daň zníži vďaka výhodným paušálnym výdavkom, nejakú dobu nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, väčšinou nemusí viesť účtovníctvo a vyprodukuje menej agendy ako štandardný zamestnanec. O niečo zaujímavejšia je aj kombinácia zamestnanec a živnostník “popri zamestnaní”. Prejdime si základné výhody či rozdiely.
“Čistý” živnostník:
- začína platiť odvody do zdravotnej poisťovne hneď od prvého mesiaca podnikania (preddavky) – a to aspoň základné minimum (od januára 2017 to bude 61,81 EUR)
- po uzavretí roka mu zdravotná poisťovňa ešte raz prepočíta jeho príjmy, vypočíta celkové ročné odvody a prípadne vyrubí aj rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami a touto celkovou sumou. Celkové ročné odvody však nemôžu klesnúť pod zákonné minimum – a tým je pre rok 2016 suma 720,72 EUR, pre rok 2017 pôjde o 741,72 EUR. Túto sumu musí živnostník zaplatiť, aj keď zarobí málo alebo nič
- povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov – ak jeho podnikateľské aktívne príjmy presiahnu hranicu 5 298 EUR, začína platiť odvody od júla/októbra 2017, inak nie. Takto sa príjem testuje každý rok a ak ho podlezie, odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. V opačnom prípade mu Sociálna poisťovňa odvody vypočíta podľa posledného uzavretého daňového priznania (resp. základu dane). Ani v tomto prípade nesmú byť nižšie ako zákonné minimum (pre rok 2017 pôjde o 146,35 EUR)
- môže si od svojich príjmov odpočítať paušálne, alebo samozrejme reálne výdavky/náklady
- môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku či dôchodkové sporenie – nezdaniteľné časti však majú svoje obmedzenia: od určitého základu dane sa postupne znižujú, nezdaniteľná časť na manželku je závislá aj od mesiacov, počas ktorých sa manželka stará o dieťa resp. je nezamestnaná a hlavne je ich možné odpočítať iba od aktívnych príjmov (teda nie od príjmov z prenájmu či príjmov za použitie diel autorov)
- môžu si daň znížiť o daňový bonus na deti – rovnako iba v prípade aktívnych príjmov a ak celoročný príjem zo živnosti dosahuje sumu aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (za rok 2016 to teda bude 2 430 EUR)
- musia podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, ktoré vyhotovia vo vlastnej réžii
Živnostník “popri zamestnaní”
- preddavky do zdravotnej poisťovne pri začiatku podnikania neplatí – preddavky za neho totiž platí zamestnávateľ
- po uzavretí roka mu zdravotná poisťovňa prepočíta jeho podnikateľské príjmy a vypočíta celkové ročné odvody. Keďže neplatil preddavky, nedoplatok zaplatí jednorazovo. V porovnaní s čistými živnostníkmi majú živnostníci “popri” zásadnú výhodu: ak je vypočítané poistné nižšie, ako zákonné minimum, platia iba poistné vypočítané podľa skutočne dosiahnutých príjmov. V praxi teda môže nastať prípad, že vypočítané poistné je 150 EUR, no živnostník “popri” nemusí doplatiť 720,72 EUR
- po prvom roku podnikania mu zdravotná poisťovňa vyčísli už aj mesačné preddavky – no ani tie nemusia byť aspoň v zákonnej minimálnej výške (od januára 2017 61,81 EUR), ale vypočítané zo skutočných príjmov a teda v praxi často aj nižšie
- povinnosť platiť sociálne odvody: v tejto oblasti sa na živnostníka “popri” vzťahuje všetko, čo na “čistého” živnostníka. Rovnako sa sleduje príjem, rovnako začína (resp. nezačína) platiť mesačné poistné a rovnako sa platí aspoň zákonné minimum. Žiadne výhody, úľavy ani rozdiely. V praxi sa teda môže stať, že živnostník platí do Sociálnej poisťovne odvody aj zo zamestnania a rovnako aj z príjmu na živnosť
- rovnako si môže od svojich príjmov odpočítať paušálne alebo reálne výdavky/náklady
- môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku či dôchodkové sporenie – za rovnakých podmienok, ako “čistý” živnostník. Je tu však jeden rozdiel: v zamestnaní mu vo väčšine prípadov na základe podpísaného vyhlásenia uplatňuje zamestnávateľ mesačnú časť celoročnej nezdaniteľnej mzdy na neho ako daňovníka a teda o túto sumu mu znižuje mesačnú zrazenú daň. Ak sa pri príjmoch zo zamestnania “vyčerpá” celá suma tejto úľavy, od príjmov z podnikania už nebude čo odpočítať. V každom prípade sa všetky príjmy ešte raz zosumarizujú v daňovom priznaní a uplatnia sa ešte raz aj daňové úľavy (na konci roka sa uplatňuje napr. nezdaniteľná časť na manželku)
- môžu si daň znížiť o daňový bonus na deti – no aj tu platí, že ak si živnostník uplatňuje daňový bonus na mesačnej báze v zamestnaní, “za” príjmy z podnikania už druhý bonus nedostane
- musia podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, v ktorom sumarizujú všetky svoje príjmy – t.j. aj príjem z podnikania a rovnako aj príjem zo zamestnania. V tomto prípade nemôžu svojho zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovanie dane, iba si vypýtajú potvrdenie o príjme v tomto zamestnaní, ktoré je povinnou prílohou daňového priznania
Výhodou živnostníka “popri” sú možné úľavy na zdravotných odvodoch a tak trochu aj fakt, že si svoje príjmy môže optimalizovať sám a nevidí mu do nich zamestnávateľ. Ale, samozrejme, medzi výhody podnikania patrí aj pocit zmysluplnosti zo samostatného dosahovania príjmov, sloboda či možnosť rozbehnúť si svoj vlastný biznis či značku postupne, bez nutnosti zabezpečiť celý svoj rodinný rozpočet iba príjmami z podnikania.
Ako ste na tom vy? Podnikáte popri zamestnaní? Podeľte sa o svoje skúsenosti v komentároch.
Ano podnikam popri zamestnani a hlavne kvoli nizsim odvodom do zdravotnej poistovne je to vyhodne. Ale mam otazku k prijmom SZCO. V auguste 2016 mi bol vrateny preplatok zdravotneho poistenia za rok 2015. Pocita sa to za prijem v roku 2016 alebo nie? Logika mi hovori, ze toto by sa za prijem nemalo povazovat, ale skutocne som od nikoho este nedostal jasnu odpoved.
Martin - autor komentáru | 19.12.2016 15:35 |
Príjmom to je, no najmä zdaneným – zdravotná poisťovňa z väčšiny preplatkov zrazí daň a teda neuvádza sa to v daňovom priznaní. Keby však nebol zdanený, treba ho rátať medzi príjmy, resp. zníženie nákladov. Zdravotné odvody zaplatené sú totiž nákladom a keď niečo zdravotná poisťovňa vráti, tak to náklady zníži (resp. zvýši príjmy).
Peter Furmaník - autor komentáru | 19.12.2016 15:46 |
Ano to viem, ze je to zdanene a preto mi logicky z toho vyplyva, ze pri sucte prijmov potrebnych pre danove priznanie, tento prijem nemusim zapocitavat, je tak?
Martin - autor komentáru | 19.12.2016 16:32 |
Áno, ak teda podľa dokladu bola zrazená daň, tak to zdanené je a netreba to nikam uvádzať.
Peter Furmaník - autor komentáru | 19.12.2016 17:39 |
Dobre, dakujem, potom by to malo byt v poriadku a vybavene.
Martin - autor komentáru | 20.12.2016 10:51 |
Dobry den. Ak bola cloveku odpocitana nezdanitelna cast prijmov v zamestnani len za 9 mesiacov, znamena to ze cast za tie 3 meisace si moze odpocitat z prijmu zo zivnosti?
Ak by ziaden prijme zo zivnosti nemal, bude mu ta nezdanitelna polozka /resp. predplatena dan v zamestnani) vratena?
Dakujem
Mary - autor komentáru | 26.3.2017 17:27 |
Nezdaniteľná časť sa neupravuje o počet mesiacov, uplatňuje sa celá v jednom kuse naraz a raz ročne v daňovom priznaní (ak na ňu samozrejme je nárok). A pri jej celoročnom uplatnení týmto spôsobom môže nastať situácia, že zamestnávateľ v priebehu roka zamestnancovi zrážal a odvádzal preddavky na daň, no podaním daňového priznania ich zamestnanec získa späť.
Peter Furmaník - autor komentáru | 30.3.2017 10:34 |
Zdravim, mal by som dotaz ohladne vypocitania zakladu dane pokial som zivnostnik popri zamestnani. Ako sa to konkretne pocita ? Zrata sa hruby prijem zo zamestnania a prijem zo zivnosti a z toho alebo ako presne ?
Vladimir - autor komentáru | 8.4.2017 16:59 |
V daňovom priznaní sa to v podstate zráta, presnejšie uvedie spolu. Ale v rozdielnych oddieloch a teda zdaní podľa rozdielnych pravidiel. Odporúčame nechať spracovanie daňového priznania na profíka.
Peter Furmaník - autor komentáru | 11.4.2017 1:32 |
podnikám popri zamestnaní a minulý rok ma zavolali na sociálnu, že mám zlé daňové, prerátala to, urobila úpravy a som cvakla vyše 800€, zrátala príjmy spolu,nechápala som, prečo mám platiť daň z peňazí,ktoré už boli zdanené
ananas - autor komentáru | 21.6.2017 22:56 |
nuž to nechápeme ani my, keďže do Vašich čísel nevidíme :) Možno ste mali len nesprávne vyplnené daňové priznanie či napr. zle uvedené výdavky alebo základ dane. V každom prípade sa sociálne odvody platia pri príjmoch z podnikania ročne vyšších ako cca 5 300-5 500 EUR.
Peter Furmaník - autor komentáru | 22.6.2017 14:10 |
Dobrý deň.
Od 1.1.2018 začnem podnikať na živnosť a takisto pracovať ako zamestnanec.
Chápem to prosím správne, že sociálne odvody začnem platiť až od júla 2019, a to len v prípade, ak moje príjmy z podnikania dosiahnu po daňovom priznaní v marci 2019 (za rok 2018) určitú hranicu?
ALEBO
Bez ohľadu na výšku príjmu po daňovom priznaní v marci 2019 (za rok 2018) budem musieť začať platiť v júli 2019 sociálne odvody – zálohy, ktoré mi prípadne budú vrátené (ako preplatok?), ak nedosiahnem určitú hranicu príjmu po daňovom priznaní v marci 2020 (za rok 2019)?
Ďakujem pekne.
Vyb - autor komentáru | 21.11.2017 22:39 |
Prvá odpoveď je správna :)
Peter Furmaník - autor komentáru | 22.11.2017 13:05 |
Ako by to bolo opačne, keď sa zamestná živnostník, ktorý platí minimálne odvody?
Lenuš - autor komentáru | 5.1.2018 23:17 |
V podstate rovnako. Od “kombinovaného” mesiaca si môže stanoviť, resp. mu poisťovňa stanoví mesačný preddavok. V konečnom dôsledku sa mu ročné odvody vypočítajú naraz po skončení takéhoto “kombinovaného” roka.
Peter Furmaník - autor komentáru | 10.1.2018 15:19 |
Dobrý deň,
určuje nejaký predpis, ustanovenie, či dáka norma, že do akej maximálnej výšky mesačných uväzkov môže človek pracovať? Keby napr. jeden človek bol zamestnaný u dvoch rôznych zamestnávateľov, u oboch na “plný úväzok”. Obidvaja zamestnávatelia by platili príslušné sociálne i zdravotné odvody, preddávky na daň… Ktorá inštitúcia by to napadla? Je situácia takejto “dupľovanej práce” u nás možná?… alebo kde je hranica možných úväzkov? :-)
Peter - autor komentáru | 9.1.2018 6:15 |
Ja o takom neviem, no je to skôr otázka na právnika.
Peter Furmaník - autor komentáru | 9.1.2018 16:31 |
Dobry den,
co sa tyka odpocitavnia vydavkov/nakladov pocas zivnosti popri zamestnani, ak by som vyuzival pausalne vydavky napr. na auto, ako by sa na to pozerali danovnici? Ak sa nemylim, v pripade vyuzivania pausalnych vydavkov netreba dokazovat ako zivnostnik vyuziva napr. auto, tak by som nemusel dokazovat ci stiham popri zamestnani vyuzivat auto na 80% na zivnost? Vdaka
Matej - autor komentáru | 16.1.2018 21:38 |
Režim 80% hovorí o tom, že živnostník používa auto aj na firemné/podnikateľské účely a rovnako aj na súkromné účely – ak ho použije, nemusí evidovať jazdy a teda má jednoduchší život.
Peter Furmaník - autor komentáru | 19.1.2018 10:58 |
Dobrý deň, ja som v tejto veci úplný nováčik avšak mám otázku ohľadne toho čo tu práve preberáte. Som zamestnaný na TPP a taktiež chcem začať podnikať ako živnostník v oblasti nehnuteľností. Auto budem využívať dosť často a zaujíma ma či si možem dávať do nákladov PHM a hlavne v akom množstve nakoľko ho využívam aj súkromne…v akých prípadoch treba viesť knihu jázd poprípade kedy netreba ?
Taktiež by to malo byť aj s mobilným telefónom + aj paušálom nakoľko ten budem použivať na pracovné účely avšak aj na súkromne. V tomto prípade by to ako bolo ?
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Andrej - autor komentáru | 21.1.2018 8:31 |
Odporúčam predovšetkým tieto 2 články: https://www.superfaktura.sk/blog/auto-v-podnikani-firemne-auto/ a https://www.superfaktura.sk/blog/auto-v-podnikani-sukromne-auto/. Telefón: ten je tiež možné vykazovať v režime 80%, tj do nákladov pôjde iba 80% z ceny telefóna a mesačných poplatkov.
Peter Furmaník - autor komentáru | 22.1.2018 15:21 |
Dobrý deň, viete mi povedať, či výhody platenia odvodov do ZP sa ma budú týkať aj vtedy, keď pracujem na zmluvu v zahraničí (ČR) a založím si živnosť v SR. Ďakujem
Janka - autor komentáru | 2.3.2018 12:04 |
Ak budete stále podliehať slovenskej legislatíve týkajúcej sa odvodov (tj odvody sa platia v SR), tak podľa mňa áno. No ak podliehate pri výpočte odvodov pravidlám inej krajiny, tak to závisí od nich.
Peter Furmaník - autor komentáru | 2.3.2018 16:01 |
Dobrý deň, treba sa odhlásiť zo sociálnej poisťovne ak nedosiahnem hranicu príjmu zo živnosti na povinnosť platiť odvody /5472 EUR/ . ? Ak je povinnosť sa odhlásiť, kedy sa treba potom naspäť prihlásiť, ak napr, 2 roky po sebe nedosiahnem túto hranicu stačí sa naspäť prihlásiť až po tých dvoch rokoch , alebo musím byť stále prihlásená počas celého trvania živnosti, alebo umeleckej činnosti.
viera - autor komentáru | 12.3.2018 12:34 |
Ak ste za minulý rok túto hranicu podliezli, Sociálna poisťovňa by Vás mala sama odregistrovať. Zaregistruje Vás opäť, keď za ukončený rok bude Váš príjem z podnikania (tj § 6 ods. 1 a 2) vyšší ako hranica pre príslušný rok.
Peter Furmaník - autor komentáru | 16.3.2018 20:10 |
Na polícií chcem podať žiadosť o prechodný pobyt na účel zamestnania, ale teraz ja mám živnosť? Nebude problém, že mám živnosť.
Kate - autor komentáru | 21.3.2018 17:28 |
Toto Vám nezodpoviem, skúste živnostenský úrad/odbor, čo oni na to.
Peter Furmaník - autor komentáru | 22.3.2018 22:39 |
Dobry den,
rada by som si nechala vysvetlit ako je to s platenim zdrav. odvodov, ked by som si zalozila szčo popri zamestnani. V clanku vyssie sa pise: “ak je vypočítané poistné nižšie, ako zákonné minimum, platia iba poistné vypočítané podľa skutočne dosiahnutých príjmov.” Vedela by som dostat nejaky navod, ako sa vypocita to poistne podla skutocnych prijmov, prosim? Lebo realne nemam ponatia, ako mam zistit, na aku velku sumu sa potom pripravit alebo si odkladat uz ten prvy rok, kedy este do zdrav. poistovne nic neplatim. Dakujem:)
Petra - autor komentáru | 21.3.2018 18:18 |
Základný výpočet sumy ročného zdravotného odvodu do zdravotnej poisťovne je základ dane (tj príjmy z podnikania mínus výdavky – reálne alebo paušálne) : 1,486 x 14%. Samozrejme treba zohľadniť aj prípadné maximá. Následné mesačné preddavky platené od najskoršieho januára za prvý skončený rok (tj podľa výsledkov daňového priznania 2017 platíte preddavky od 1/2019) sa vypočítajú podobne, no táto suma sa vydelí ešte počtom mesiacov podnikania v r. 2017.
Peter Furmaník - autor komentáru | 22.3.2018 22:39 |
Som SZCO popri zamestnani od 2017.Na koho sa konkretne obratit,aby som neplatil vysoke odvody do ZP ?Teraz platim 2x,aj ako SZCO aj ako zamestnanec….
Archie - autor komentáru | 28.3.2018 9:11 |
Jedinou výhodou ohľadne zdravotného poistenia pri kombinácii SZČO+zamestnanec je to, že do určitej výšky príjmu platíte celkové ročné zdravotné poistenie nižšie ako “čistá” SZČO. Ak napr. viete, že mesačné preddavky, ktoré platíte teraz, sú nižšie ako celkové ročné odvody do zdravotnej poisťovne, viete zdravotnú poisťovňu požiadať o ich zníženie.
Peter Furmaník - autor komentáru | 29.3.2018 15:56 |
Dobrý deň, chcem sa opýtať či si môžem otvoriť živnosť a popri tom byť zamestnaná vo verejnej správe v školstve. Mám informácie, že v tomto prípade sú nejaké obmedzenia. Tak či je to naozaj tak . Ďakujem
Danka - autor komentáru | 10.5.2018 9:30 |
Túto otázku Vám skôr zodpovedia predpisy platnú pre verejnú správu – resp. niekto z vašich nadriadených či kolegov, kto ich ovláda, keďže s nimi i v rámci nich denne existuje.
Peter Furmaník - autor komentáru | 10.5.2018 16:37 |