Článok aktualizovaný pre rok 2024.
—
Počas mŕtvych či krízových období – napr. počas pandémie či iných kríz – padne niektorým živnostníkom vhod podnikanie aspoň dočasne prerušiť, presnejšie: pozastaviť. Odpadnú im tak niektoré starosti s výkazmi a platbami. Iné však nie. Prinášame prehľad povinností v prípade živnostníka, ktorý svoje živnostenské oprávnenie dočasne pozastaví.
Pozastavenie/prerušenie živnosti: na ako dlho
Pozastaviť živnosť bolo v minulosti možné minimálne na 6 mesiacov a maximálne na 3 roky. V súčasnosti je však možné pozastaviť živnosť bez obmedzení „zdola i zhora“ – tj minimálne či maximálne obdobie nie sú stanovené. V praxi je často flexibilnejším režimom zrušenie živnosti, ktoré má v mnohých podobách podobné daňovo-odvodové pravidlá, aké pre pozastavenie živnosti uvádzam nižšie. Predtým zrušenú živnosť je možné znovuzaložiť kedykoľvek bez časových limitov.
Odvody platené do zdravotnej poisťovne
Živnostník počas pozastavenej živnosti neplatí mesačné preddavky do zdravotnej poisťovne. Či už tie minimálne zákonné, prípadne vo vyššej sume vypočítané na základe výsledkov z posledného daňového priznania alebo nižšie ako minimálne zákonné (živnostník „popri“ štúdiu, materskej či zamestnaní). Po skončení roka však zdravotná poisťovňa vypočíta celkové a definitívne ročné zdravotné odvody na základe čísiel z daňového priznania a po zohľadnení doteraz zaplatených preddavkov vypočíta prípadný jednorazový nedoplatok alebo preplatok. Pozastavenie živnosti je však dobré v prípadoch, ak živnostník v predmetnom roku dosiahne nízke alebo nulové príjmy, no mesačné preddavky pritom platí – po skončení roka mu v takýchto prípadoch síce zdravotná poisťovňa zašle odvody späť, preplatok však zdaňuje 19%-nou zrážkovou daňou z príjmov.
Odvody platené do Sociálnej poisťovne
Počas prerušenej živnosti sa neplatia. V súčasnosti nemusí živnostník ani iná SZČO doplatiť odvody za mesiace prerušenej živnosti. Rovnako mu po skončení roka na základe definitívnych výsledkov Sociálna poisťovňa nevypočíta odvody za ukončený rok, ktoré je potrebné dorovnať.
Daň z príjmov
Živnostník platí principiálne daň z príjmov zo všetkých svojich príjmov zo živnosti a inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. autorská činnosť, prenájom a pod.), ktoré zinkasoval od 1.1. do 31.12 predmetného roka. Je jedno, či ich dosiahol za 12 mesiacov „neprerušenej“ živnosti alebo za 1 aktívny mesiac, pričom živnosť bola zvyšné mesiace prerušená. Rovnako zdaňuje príjmy, ktoré síce dostal až v období prerušenej živnosti, ale za činnosti, ktoré vykonal resp. vyfakturoval ešte počas aktívnej živnosti.
Daňové priznanie k dani z príjmov teda podáva štandardne po skončení roka v marci či júni, rovnako ako ostatní podnikatelia. Keď však do termínu na podanie daňového priznania živnosť neobnoví, je povinný postupovať ako pri ukončení živnosti a zdaniť aj niektoré doteraz neuhradené vyšlé faktúry prípadne nespotrebované zásoby tovaru a materiálu (všetci živnostníci), prípadne ako daňový výdavok uplatniť doteraz neuhradené vyšlé faktúry a iné záväzky a urobiť ešte niekoľko ďaľších jednorazových úprav (živnostníci uplatňujúci si reálne daňové výdavky).
Daň z pridanej hodnoty (DPH)
Zákon o DPH prikazuje požiadať o zrušenie registrácie za platiteľa DPH (§ 4) v prípade ukončenia podnikateľskej činnosti, prípadne je mu dobrovoľne umožnené o zrušenie požiadať, ak jeho sledovaný obrat klesol za predchádzajúcich 12 po sebe idúcich mesiacoch pod 49 790 EUR. Či je potrebné zrušiť „platiteľstvo DPH“ pri pozastavení živnosti, zo zákona nie je jasné – podľa názoru metodikov Finančnej správy v prípade, ak ide iba o dočasné pozastavenie, zrušiť registráciu nie je potrebné. Živnostník – platiteľ DPH tak každý mesiac aj naďalej podáva výkazy – síce prázdne, ale predsa. Ak by však podnikateľ predsa len požiadal o zrušenie registrácie za platiteľa DPH, bude povinný odviesť výstupnú DPH-čku z nepredaných zásob tovaru a materiálu na sklade, zo zostatkovej ceny odpisovaného hmotného majetku a v niektorých prípadoch aj zo zostatkovej ceny neodpisovaného majetku.
Firmy registrované podľa § 7a (poskytovanie či nákup služieb do a zo zahraničia) sú povinné požiadať o zrušenie registrácie, ak skončia podnikanie. Čiže prerušenie živnosti nezakladá povinnosť rušiť registráciu a rovnako ju teda nie je potrebné po obnovení živnosti zopakovať. No samotná registrácia nič nestojí – ak podnikateľ služby do EÚ nedodáva či nič zo zahraničia nenakupuje, nemusí podávať žiadne výkazy.
Ako pozastaviť živnosť?
Ideálne je využiť jednotné kontaktné miesto, ktoré vo väčšine prípadov živnostníci využívajú aj na založenie živnosti, ako aj na jej definitívne zrušenie: tj buď offline (živnostenský odbor/úrad) resp. online (slovensko.sk). Prípadne využiť služby niektorej zo firiem/portálov, špecializujúcich sa na zakladanie firiem prípadne rovno služby advokáta. Jednotné kontaktné miesto by malo zabezpečiť aj ostatné registračné či „odregistračné“ povinnosti: informovanie Finančnej správy či zdravotnej poisťovne. V praxi sa odporúča si tieto registrácie odkontrolovať pre istotu sám. Sociálnej poisťovni je potrebné pozastavenie oznámiť osobitne.
Predĺženie pozastavenia živnosti: dá sa to?
Dá. V princípe ide o opätovné pozastavenie na ďalšie obdobie, ktoré začína po skončení toho prvého obdobia pozastavenej živnosti.
36 komentárov