Som živnostník. Začínajúci freelancer či podnikateľ v tom vlastne najjednoduchšom režime. Na čo nezabudnúť pri zakladaní? Dnes vynecháme eseročky, vybrané body sú určené pre podnikateľov fyzické osoby.
Ako založiť živnosť
Jednoducho. Buď:
- offline, tj návštevou živnostenského úradu (jednotného kontaktného miesta)
- online cez štátny portál slovensko.sk (v podstate tiež jednotné kontaktné miesta, ktoré za vás za určitých okolností vybaví aj registráciu na Finančnej správe)
- online s využitím komerčných služieb.
Najdôležitejším je podľa mňa výber predmetov činností. V jednoduchosti: čo máte v predmetoch činnosti, robiť môžete a naopak. Pre voľné živnosti vydáva a aktualizuje taký ten pomocný zoznam Ministerstvo vnútra – nie je však definitívny, voľné živnosti si v podstate môžete nahlásiť, aké chcete.
No je to jednoduché. Fyzickým osobám vzniká oprávnenie podnikať dňom ohlásenia – teda dňom, kedy ste sa rozhodli podnikať. Naozaj jednoduchšie ako v prípade eseročiek. Stačí zaplatiť správny poplatok prípadne komerčnú cenu za založenie (závisí od počtu predmetov činností či toho, či ide je živnosť voľnú alebo nie), pre remeselné či viazané živnosti preukázať odbornú spôsobilosť a od daného dňa môžete podnikať.
Pre istotu: pojem „živnostenský list“ dnes už nahradilo „živnostenské oprávnenie“. Predsa sme len už čiastočne v online dobe a fyzických „listov“ a „listín“ ubúda.
Následne pozor na ďalšie registračné povinnosti – je ich viac, niektoré za vás „zakladateľ živnosti“ vybaví, niektoré nie a závisí od vašej konkrétnej situácie. Preto len stručne:
- registrácia pre daň z príjmov – tj pridelenie základného DIČ. Aktuálne by ju mal štát zabezpečiť proaktívne
- zmena platiteľa v zdravotnej poisťovni
- prípadná povinná či dobrovoľná registrácia pre daň z pridanej hodnoty (DPH) – buď plnohodnotný platiteľ alebo napr. firmy registrované podľa § 7 či § 7a
- neskoršia registrácia v Sociálnej poisťovni – až po prvom roku, kedy podnikateľ prekročil stanovenú hranicu pre podnikateľské príjmy
Remeselná vs viazaná vs voľná živnosť
Remeselná živnosť nie je len tak. Patrí sem napr. kaderníctvo, pedikúra, vodný inštalatér či dajmetomu aj hodinárstvo (podrobnejšie príloha č. 1 živnostenského zákona). Podmienkou pre oprávnenie na výkon činnosti je odborná spôsobilosťou, preukazovaná najmä výučným listom, maturitou či vysokoškolským vzdelaním.
Živnosti viazané sú niečo podobné a vymenúva ich pre zmenu príloha č. 2 živnostenského zákona – napr. výroba streliva, stavbyvedúci či výučba hudby. Aj tu platí, že pre každú z činností je podmienkou mať konkrétny „papier“ (tj licenciu, vzdelávanie či prax prípadne kombináciu).
Všetky ostatné možné činnosti, ktoré nespadajú pod „regulovanejšie“ remeselné či viazané živnosti, sú živnosťami voľnými. Odbornú spôsobilosť vzdelaním, praxom ani inak nie je potrebné preukazovať, stačí spĺňať všeobecné podmienky: plnoletosť, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Reklamné, marketingové a SEO služby povedzme, programovanie či webdizajn. Napríklad 🙂
To však nie je všetko:
Advokáti, sprostredkovatelia, autori, umelci či prenajímatelia
Pozor totiž na iné biznisy, ktoré síce nie sú živnosťou, nespadajú pod živnostenský zákon, úrad ani oprávnenie, no spadajú pre zmenu inde. Pod iné zákony, registre a oprávnenia. Napríklad:
- advokáti, daňoví poradcovia, finanční sprostredkovatelia či napr. znalci a prekladatelia – upravujú ich osobitné zákony pre tieto profesie a sú registrovaní v iných registroch, než v tom živnostenskom
- autori či umelci – upravuje ich autorský zákon, nikde sa neregistrujú (nepotrebujú živnosť).
A osobitnou kategóriou je prenájom nehnuteľností (na účely tohto článku stále fyzickými osobami). Prenájom živnosť niekedy nevyžaduje, niekedy však áno:
- buď ide o prenájom nehnuteľností bez poskytovania iných než základných služieb spojených s prenájmom – ten nie je živnosťou, nespadá pod živnostenský zákon či register. Upravuje ho § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Ľudovo: prenajímateľ nemá IČO, má len DIČ
- alebo ide o prenájom, kedy sa popri ňom aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Či ide o hotelové ubytovanie alebo prenájom garáží a parkovísk s viac ako 5 miestami – vtedy už sme v živnostenskom zákone (§ 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov). Prenajímateľ má IČO aj DIČ.
No, hrubo povedané, oba režimy znamenajú de facto podnikanie. A teda povinnosť priznávať a zdaňovať svoje príjmy. Rozdiel je len v oprávnení a reguláciách resp. zákonoch, ktoré sa na obe činnosti vzťahujú. Hoci: rozdiel je aj v uplatnení niektorých výhod či povinností. Ten jednoduchší prenájom síce neumožňuje uplatniť si výhodné paušálne výdavky či nezdaniteľné časti, no zas z týchto príjmov sa neplatia odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a za určitých okolností je možné nepliesť si život zložitou DPHčkou. Naopak, živnostníci si môžu uplatniť paušál, no platia odvody a vyslovene ubytovacie služby zdaňujú výstupnou DPHčkou (s možnosťou odpočítania tej vstupnej). Pravidlá pre daň z príjmov, odvody či DPH sú však rozsiahle a presahujú zámer tohto článku. Niekedy inokedy.
Živnostník a faktúry: musí ich vystavovať?
Už sme o tom na blogu písali na viacerých miestach: vyslovene „faktúra“ je pojem zo zákona o DPH a vzťahuje sa prioritne len na podnikateľov, ktorí sú buď plnohodnotnými platiteľmi DPH alebo spadajú pod niektorý z iných DPHčkových režimov. No v obchodnej praxi sa faktúry často vystavujú takmer v každom prípade: dobrovoľne. Slúžia ako podklad k platbe, dokladujú existenciu pohľadávky či ako účtovný doklad, preukazujúci dodanie služby či tovaru.
Áno, pre faktúry ste tu správne.
Pridať komentár