„Switchnutím“ na platiteľstvo DPH vám ako podnikateľovi pribudnú nejaké tie režimy, výkazy a povinnosti navyše. A dokonca aj možnosti. Dnes si povieme úvod: ako (a kedy) prebieha registrácia a na čo nezabudnúť „hneď PO“.
Najprv obrat
Dosiahnutie obratu 49 790 EUR za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov – tak znie hrubé pravidlo pre povinnú registráciu za platiteľa DPH:
- niektoré obchody sa však doňho počítajú, niektoré však nie. Inak povedané: v niektorých prípadoch síce podnikateľ síce dosiahol fakturáciu za 50, 60 či 100tisíc, dané obchody však do obratu nevstupujú a registrovať za platiteľa DPH sa nemusí. Aspoň teda povinne
- rovnako pozor na to, čo vlastne sledovať – hodnotu fakturácie (tj dodaných služieb a tovarov), nie zinkasované príjmy
- a samozrejme číslo 49 790 EUR sa sleduje za kalendárne mesiace, kumulatívne – nie za kalendárny rok.
Podrobnejšie o obrate, jeho zložení a sledovaní: Obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH: čo sa doňho počíta a čo nie
Orientačný obrat si užívateľ SuperFaktúry vie sledovať v Prehľadoch. „Orientačne“ z dôvodov uvedených vyššie: ak sa už to vaše číslo blíži k zákonným 50 tisícom, je potrebné podrobnejšie preskúmať, či platiteľstvo DPH naozaj „hrozí“ alebo ani nie. Ideálne v spolupráci s účtovníkom či daňovým poradcom.
Okrem povinnej registrácii pri dosiahnutí obratu sa firma môže platiteľom DPH stať aj dobrovoľne – v podstate kedykoľvek. Stačí preukázať, že jej súčasné a budúce obchody budú na výstupe zaťažené DPHčkou – iba vtedy má totiž právo na odpočítanie DPHčky z príslušných vstupov. V opačnom prípade – ak by teda firma poskytovala len plnenia od DPHčky oslobodené – právo na odpočítanie vstupnej DPHčky nemá a dobrovoľná registrácia v podstate nedáva zmysel. Príkladom z praxe je napríklad prenájom kancelárií či bytov či finančné služby a sprostredkovanie.
Ako na registráciu
Prvým krokom je podanie žiadosti o registráciu. Áno, žiadosť sa podáva nielen v prípade, ak sa platiteľom DPH chcete stať dobrovoľne, ale aj v prípade registrácie povinnej, po dosiahnutí obratu. Je potrebné použiť základný registračný formulár v konte firmy/podnikateľa na portáli Finančnej správy, aký sa používa aj v prípade registrácie pre daň z príjmov či za platiteľa dane zo závislej činnosti (zamestnanci).
Ďalším krokom je spravidla kontaktovanie podnikateľa – či už samotného podnikateľa SZČO alebo konateľa spoločnosti – zo strany registrátorov Finančnej správy. Spravidla si vyžiadajú nejaké doklady o už prebiehajúcej alebo aspoň plánovanej ekonomickej činnosti firmy: zmluvy s odberateľmi a dodávateľmi, výpisy z bankových účtov firmy, faktúry vyšlé i došlé.
Dosiahnutie obratu 49 790 EUR za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov – tak znie hrubé pravidlo pre povinnú registráciu za platiteľa DPH.
V prípade dobrovoľnej registrácie spravidla aspoň párriadkový podnikateľský zámer (čo bude firma poskytovať, pre koho atď) a často aj párstranový dotazník, bližšie popisujúci fungovanie a obchody firmy. V dobách pred covidom sa následne chodilo na fyzické meetingy na daňovom úrade. Dnes registrátorom spravidla stačí poslať podklady skrze konto firmy na Finančnej správe.
Daniari následne spravidla rozhodnú o registrácii za platiteľa DPH a určia deň, od ktorého sa firma platiteľom DPH stáva. Minimálne v prípade dobrovoľnej registrácie je možné sa s registrátormi dohodnúť, aby išlo o prvý deň celého – napr. nasledujúceho mesiaca. V každom prípade od tohto dňa pribúdajú podnikateľovi nejaké tie povinnosti či „sledovačky“ navyše. Prejdime si ich aspoň stručne.
Vybrané body, na ktoré nezabudnúť:
Zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac
Nový platiteľ DPH má automaticky zdaňovacie obdobie na účely DPHčky kalendárny mesiac. To znamená, že za každý kalendárny mesiac:
- vykazuje svoje vlastné obchody i odpočítava si vstupnú DPHčku
- podáva výkazy „Daňové priznanie k DPH“ a vo väčšine prípadov aj „Kontrolný výkaz“
- až najskôr po uplynutí viac ako 1 roka a pri obrate pod 100 000 EUR je možné zmeniť toto obdobie na kalendárny štvrťrok. Hoci v praxi: ak si už zvyknete na mesačný systém…
- môže to byť trochu mätúce, keďže zas iné výkazy sa podávajú často v iných intervaloch: napr. súhrnný výkaz sa podáva síce buď štvrťročne alebo mesačne, osobitné daňové priznanie k DPH za predaj digitálnych produktov či fyzického tovaru na diaľku súkromným osobám z iných krajín EÚ sa podáva štvťročne.
Drobné povinnosti
- pridelené IČ DPH je potrebné uvádzať na vystavených faktúrach. Toto IČ DPH si užívateľ SuperFaktúry pridá v Nastaveniach a je to
- každá vyšlá faktúra by mala mať náležitosti podľa zákona o DPH
- potrebné je toto IČ DPH oznámiť aj svojim dodávateľom. Predsa len je jeho uvedenie na faktúrach a iných dokladoch formálnou náležitosťou, na základe ktorej má podnikateľ právo na odpočítanie DPHčky zo svojich vstupov. IČ DPH je potrebné uvádzať či oznamovať aj pri nákupoch tovaru, služieb či digitálnych služieb zo zahraničia – dodávateľ tak uplatní ten správny režim pre DPH
- hneď v prvý deň života platiteľa DPH je potrebné oznámiť všetky bankové účty, ktoré firma používa na podnikanie, Finančnej správe (za účelom povinného ručenia). Viac: Registrované bankové účty platiteľov DPH a ručenie za neodvedenie DPHčky dodávateľom
- naopak, platiteľ DPH je pri platbách dodávateľom povinný skontrolovať, či sa bankový účet dodávateľa nachádza vo verejnom zozname Finančnej správy – ak uhradí platbu na neregistrovaný účet a dodávateľ prípadne nezaplatí DPHčku štátu, tak za ňu ručíte Vy. Postup tu.
A režimy fakturácie:
- niekedy fakturujete za cenu vrátane DPH (v rôznych sadzbách), inokedy zas s prenosom daňovej povinnosti na odberateľa zahraničného i tuzemského a niekedy zas s niektorým z možných oslobodení. Kedy a ako? Stručný prehľad tu. V konkrétnych situáciách doporučujeme obrátiť sa na svojho účtovníka či daňového poradcu
- vo väčšine prípadov je platiteľ DPH povinný vykázať a odviesť štátu DPHčku aj zo zálohy, ktorú prijal ešte pred samotnou dodávkou. A k tejto prijatej platby vystaviť DPHčkovú faktúru. Postup tuto.
Pridať komentár